Pani Radičová v druhom kole, žiaľ, potrebuje každý hlas ako soľ. Ako veľmi by jej v tejto situácii pomohla podpora pána Mikloška a pani Martinákovej. Na to však očividne nemysleli samozvaní mienkotvorcovia ako pán Hvorecký sa spol. Táto skupina ľudí, ktorá označuje samú seba za najväčšiu občiansku kampaň v dejinách slovenského internetu, ktorá je častokrát priamo spájaná s pani Radičovou, nemala pred voľbami najmenší problém negatívnou kampaňou, osočovaním, úplnými nepravdami napádať ostatných kandidátov.
V jeho neopakovateľnom paškvile "Prečo určite nie Mikloško" (ktorý bol zhodou okolností už zo stránky www.mojaprezidentka.sk odstránený) sa mohli všetci došítať o tom, že pán Mikloško podporoval vojnu v Iraku (pričom ako jeden z mála verejne vystúpil proti nej), čo bolo časom v texte zmenené na podporu G. Busha (bez akéhokoľvek vysvetlenie alebo dôkazu), že sa nepochopiteľne zúčastnil pohrebu G. Husáka (čo je pravda, nechápem však, čo to má spoločné s prezidentskou kampaňou), že mal blízky vzťah k V. Mečiarovi (lebo V. Palko ako minister vnútra nezačal vyšetrovanie 100-miliardovej privatizácie štátneho majetku...uniká spojitosť s Mikloškom? Aj mne) a podobné polopravdy až klamstvá.
Pravdepodobne skupina okolo pána Hvoreckého považovali za najväčšieho protikandidáta pani Radičovej práve pána Mikloška. Možno čakali, že pani Radičová vyhrá v prvom kole a hlasy ostatných kandidátov ich nebudú zaujímať. Alebo si títo ľudia neuvedomovali, že negatívnou kampaňou vyvolajú negatívnu reakciu a že bič plieska až na konci?!
Pán Hvorecký by bol nepochybne rád, keby bolo jeho meno spájané s úspešnou cestou pani Radičovej k prezidentskému kreslu, zatiaľ to ale vyzerá tak, že dosiahol pravý opak.
Tento príbeh mi pripomína to staré známe porekadlo o iniciatívnom blbcovi a triednom nepriateľovi.
Nezostáva mi, než dúfať, že pán Mikloško sa nad toto všetko povznesie, pochopí, čo je pre Slovensko lepšie a podporí pani Radičovú, alebo že voliči pána Mikloška budú dostatočne rozumní a odovzdajú svoj hlas za správnu vec.