Keď poznám úplnú pravdu aj bez dôkazov...

Autor: Martin Horák | 8.6.2008 o 15:53 | Karma článku: 7,86 | Prečítané:  1486x

Tento článok je venovaný všetkým ľuďom, ktorí sú, bez všetkého, zástancami trestu smrti, a hádam ešte viac tým, ktorí, akonáhle vidia správu, že bol nejaký obvinený prepustený (resp nebol uznaný vinným), vedia veľmi presne, že sa jednalo o korupciu.

Justičný omyl – človek odsúdený za niečo, čo nikdy nespáchal. Absolútne nevinný človek zavrhnutý známymi, neznámymi, spoločnosťou, bojujúci proti všetkému a všetkým. Prijíma kopance zo všetkých strán, nikto mu neverí, všetci volajú po jeho krvi. A prečo? Pretože bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste? Pretože má nevhodnú farbu pleti? Pretože si to spoločnosť žiada? Pretože médiá povedali, že je vinný? Pretože...???


Guildford four / Maguire seven

Guildford four je najznámejší prípad justičného omylu vo Veľkej Británii. Štyria mladí ľudia Paul Hill, Gerry Conlon, Patrick 'Paddy' Armstrong and Carole Richardson boli označení za členov Írskej republikánskej armády (IRA) a odsúdení na doživotie za bombový útok na podnik Seven stars v mestečku Guildford a zabitie piatich ľudí. Jediným dôkazom obžaloby, bolo ich priznanie, ktoré bolo vynútené fyzickým a psychickým týraním. Pred súdom svoje priznania označili za vynútené, ale sudcovi stačili na to, aby ich odsúdil na doživotie s tým, že ľutuje, že ich nemôže odsúdiť za vlastizradu, za ktorú by ich nechal okamžite obesiť. A všetci Angličania vedeli veľmi presne, že na takých treba šibenicu. Prepustení boli po štrnástich rokoch, kedy sa ukázalo, že obžaloba vedome zatajovala pravdu a manipulovala s dôkazmi.

Maguire seven je prípad spojený s Guildford four. Jednalo sa o otca jedného z Four - Patricka "Giuseppe" Conlona, jeho švagrinú Anne Maguire, jej manžela, dvoch synov (14 a 17-roční), brata a rodinného priateľa. Boli obvivní, že su podpornou skupinou IRA v Londýne a odsúdení na 14 rokov. Patrick Conlon počas väzenia zomrel. Ostatní si svoje tresty úplne odpykali a až potom boli prehlásení za nevinných.

Roger Coleman

Bol v roku 1992 popravený na elektrickom kresle za znásilnenie a vraždu svojej švagrinej. Svoju vinu popieral až do svojej smrti. Jedenásť rokov po jeho poprave testy DNA ukázali, že bol úplne nevinný.

Gary Graham

V roku 1981 mal Gary Graham, iba sedemnásťročný černoch, zabiť na parkovisku pri supermarkete Bobbyho Lamberta, mladého belocha. Proti Grahamovi neexistovali žiadne fyzické dôkazy, päť svedkov tvrdilo, že v dobe činu hral basketbal v inej časti mesta, dvaja tvrdili, že strieľal niekto iný. Aj tak ho sudca odsúdil na trest smrti, ktorý bol vykonaný 22. júna 2000.


Frank Lee Smith

V roku 1986 bol Frank Lee Smith odsúdený na trest smrti za znásilnenie a vraždu osemročného dievčatka. V cele smrti strávil pätnásť rokov, jeho poprava bola stále odkladaná, až kým v roku 2000 nezomrel vo väzení na rakovinu. Rok po jeho smrti ukázali testy DNA, že čin nikdy nespáchal.


George Kelly bol v roku 1950 obvinený z vraždy dvoch mužov v jednom s liverpoolskych kín. Bez fyzických dôkazov a napriek priznaniu sa skutočného páchateľa bol odsúdený k trestu smrti obesením.


Patrick Dils

Prípad Patricka Dilsa je najväčším justičným omylom vo Francúzsku. V roku 1986 bol ako šestnásťročný odsúdený na doživotie za vraždu dvoch osemročných chlapcov. K vražde sa priznal, ale pred súdom priznanie odvolal s tým, že bol k nemu prinútený. Prepustený bol až v roku 2002, po vyše pätnástich rokoch.

A tieto prípady slúžia len ako príklad. Štúdia Michiganskej univerzity hovorí, že od roku 1990 bolo v USA popravených MINIMÁLNE 23 nevinných ľudí. Tá istá štúdia tvrdí, že z 328 skúmaných prípadov bolo 145 falošných žalôb. Sudcovia museli pod ťarchou nových dôkazov zrušiť rozsudky u 105 zo 120 trestných činov znásilnenia a u 40 zo 199 vrážd.

Pri dokázaní justičného omylu je pohľad na odsúdeného zo dňa na deň úplne odlišný. Jeden deň je to vrah a násilník, ktorý si zaslúži zhniť v diere, najlepšie upiecť na kresle, a deň druhý? Obeť. Svätec, ktorý trpel za niečo, čo neurobil a nikto ho nepočúval. Je z neho hrdina, ktorý je znovu slobodný, ale roky strávené za mrežemi mu už nikto nevráti. Jeho priatelia sa k nemu znovu hlásía, aj kaď predtým bojovali za jeho doživotie. Život je ironický.

 

Pri čítaní diskusií k článkom, v ktorých sa píše, že obvinený bol prepustený, som veľmi rád, že žijeme v štáte, v ktorom rozhodujú študovaní ľudia a nie občania, ktorí poznajú čistú pravdu a nič, než pravdu aj bez toho, aby poznali akékoľvek dôkazy. Občania, ktorí bez problémov a najmenších výčitiek svedomia odsúdia človeka na základe svojich emócií. Preto vás žiadam, aby ste sa predtým, ako prípad označíte automaticky za skorumpovaný, porozmýšľali, či náhodou jediným strojcom vašej „pravdy“ nie sú médiá. Pretože počas procesov s každým z týchto obvinených médiá aj spoločnosť volali po najvyššom treste. Po ich prehlásení za nevinných tie isté médiá a tí istí ľudia volali možno ešte hlasnejšie po potrestaní tých, ktorí sú za tieto nespravodlivosti zodpovední.

Čo sa týka trestu smrti, štatistika ukazuje, že nijak neznižuje kriminalitu. Aký je vlastne prínos trestu smrti pre spoločnosť? Je spoločnosť viac v bezpečí, keď odsúdeného popravíme, než keď bude doživotne za mrežami? Nie, v tomto rozdiel nie je. Jasné, argument každého zástancu absolútneho trestu – život odsúdeného z našich daní. Na slovensku máme možno 5 väzňov, ktorí by mohli byť odsúdení na trest smrti. Koľko peňazí ide mesačne na život týchto piatich? Je to halier mesačne od každého? Ak si na jednu misku váh postavím halier mesačne z mojich daní, na druhú možnosť popravy nevinného človeka, u mňa preváži ľudský život. Myslím, že sa z našich daní platia aj väčšie nezmysly.



Ak ste sa dostali až sem, ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focus: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa parlamentné voľby konali v júli, zvíťazil by Smer so ziskom 26,4 percent.

PRIMÁR

Pozrite si rebríček najlepších pôrodníc za rok 2016

Najlepšie pôrodnice sú v Trenčíne, Martine a Bratislave.

DOMOV

Fico z rezervy doprial hokeju aj obci, v ktorej vyrastal

Premiér opäť prispel aj Starej Bystrici, kde je starostom poslanec Smeru.


Už ste čítali?